Kúzla,čary,mágia,duchovia,lektvary-všetko čo sa týka wizard s

Acromantula obludný pavúk s ôsmymi očami, vie rozprávať ľudskou rečou, pochádza z Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, rozpätie nôh až 5 metrov, čeľuste ktorými hlasno cvaká keď je rozrušená alebo nahnevaná a jedovaté výlučky. Na zemi tká siete v tvare kupoly. Afrodita - Diova dcéra (rím. Venus), bohyňa krásy a lásky, mala syna Érosa (rím. Amor), strieľal šípy lásky, sám sa zamiloval do smrteľnej Psyché, ktorej darovali neskôr bohovia nesmrteľnosť Agregori – umelo vytvorení duchovia, ľudia im kedysi dodávali energiu, chválili, prosili o posilnenie Ach Ach bola akási nemateriálna časť v každom človeku v starovekom Egypte, ktorá vznikala pri zrodení a zostávala aj po smrti jedinca. Ach bola zdrojom psychických a intelektuálnych schopností človeka. Aby Ach mohla existovať aj po smrti, muselo byť telo správne munifikované a za predpísaných obradov uložené do hrobky. Pozostalí potom prinášali Ach zosnulého obeti v podobe potravín a nápojov. S Ach úzko súvisí ďalšie súčasti osobnosti človeka - Ba a Ka. Acheloos - riečny boh, ktorý vedel meniť podobu, uchádzal sa o ruku Deianeiry spolu s Heraklom Aiolos – kráľ sídlil na ostrove Aiolii alebo v Thrákii, vládca vetrov a vynálezca lodnej plachty. Niekedy je zamieňaný so svojím vnukom rovnakého mena. Obaja boli vládcami vetra už za svojho života a za zásluhy sa stali nesmrteľnými nižšími božstvami a pokračovali v práci naďalej. Mala na tom zásluhu hlavne Héra ktorá o tom presviedčal Dia. Hére ako vládkiny smrti patrili vetry pôvodne a muži nad nimi nemali moc. Dlho sa tradovalo že vietor sú vlastne duše zosnulých a až do 17. storočia mu vládli čarodejnice. Aiolovych mužov tvorilo 8 synov Astraia a bohyne Éos, všetci sú vyobrazený vo Veži vetrov v Aténach. Boreas – S, Kaikias – SV, Apeliotes – V, Euros – JV, Notos – J, Lips – JZ, Zephyros – Z, Skiron - SZ AMFISBÉNA Legendárny grécky netvor s hlavou na oboch koncoch tela, ktorý sa vedel pohybovať dopredu aj dozadu. Keď jedna hlava zaspala, druhá ostala na stráži. Amon (Amun) Jeden z najvyšších bohov, neskôr najvyšší. Boh, ktorý vznikol ako prvý a jeho podstatu nikto nepozná, stvoriteľ a Pán sveta. Má v ľudskú podobu s korunou na hlave, slnečným kotúčom a dvoma pštrosími perami. Amonovým posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný obvykle v podobe sfingy. Centrom Amonovho kultu bol Karnak, kde sa nachádza veľká alej baraních sfíng. ANIELI sú to čistý duchovia, nemajú telo aj keď sa tradične zobrazujú ako krásne ľudské postavy s krídlami v bielych šatách. Teológia pozná 9 andelských rádov: serafíni, cherubíni, trónovia, kúry anielské, cnosti, mocnosti, kniežactvá, archaniely a aniely. Najvyšší slúžia bohu, nižší majú na strosti ľudské záležitosti. Teológovia opísali aj občiansku vojnu v nebi pri ktorej anjel Lucifer viedol vzburu proti Bohu, bol vyhnaný a stal sa Satanom. Aniely navštevovali kresťanských svätcov a islamského proroka Mohameda. Zo 7 kresťanských archanielov sú v Biblii len Michael a Gabriel (ktorý trúbením ohlási deň posledného súdu, moslim. Israfel). Rafael sa objavuje v Apokryfoch a mená Uriel, Chamuel, Jophiel a Zadkiel sú zo starých hebrejských textov. Ankou je strašidlo francúzske. Jazdí po nociach v kočiari, ťahanom 4 vraníkmi. Je to kostlivec, ktorý zbiera duše. Nie je na to sám, má 2 podriadených kostlivcov, ktorí kráčajú popri kočiari a nakladajú podľa pokynov duše do kočiaru. ANÚBIS Staroegyptský boh mŕtvych s telom človeka a hlavou šakala. Apitau Viera v duchov, obývajúcich stromy, je rozšírená po celom svete. Dajakovia na Borneu si pred výrubom stromu musia uzmieriť jeho duchového obyvateľa pastou z ryže, krvi a vajíčok, ktorou potrú kmeň. Zapáleným ohňom si potom udržujú od tela lesného ducha Apitau. Plamene nesmú zhasnúť, kým nie je práca dokončená aby sa Apitau nevrátil a drevorubači neochoreli. Apolón (Rimania ho nazývali Apollo)- syn Dia a titanky Létho, narodil sa na bludnom ostrove Délos lebo Héra prekliala zem a Létho nesmela porodiť na pevnej pôde. Taktiež ju prenasledoval Pythón , ktorého Apolón neskôr zabil za čo musel odpracovať 8 rokov ako pastier u thessalského kráľa Adméta. Potom nastúpil na Olymp ako boh slnka, svetla, veštby a básnického umenia. Preto bol vodcom deviatich múz, bohýň, ktoré ochraňovali jednotlivé umenia. Taktiež výborným strelcom a teda olympským katom. V láske mal značné problémy – nechceli ho nymfy (Dafné) ani smrteľníčky (Kassandra). Mal však kopec potomkov a najznámejší sú pevec Orfeus a lekár Asklépios. Skutočným pôvodom Apolóna je Malá Ázia kde bol bohom stád a s prisťahovalcami sa dostal do grécka kde prudko stúplo jeho uctievanie a jeho činnosť je vlastne opis helénistického dobývania Grécka. Stal sa tiež otcom mnohých národov – Dórov či Miléťanov. Áres (rím. Mars)– grécky boh vojny, syn boha Dia a jeho manželky Héry. Miloval boj samotný a bolo mu jedno či stojí na strane víťaza alebo porazeného hlavne že narušil mier. Nemali ho radi ani bohovia ani ľudia až na výnimku a tú tvorila Afrodita. Zeus ju vydal za chromého boha Hefaista čo sa jej nijako nepáčilo a stala sa Áreovou milenkou a porodila mu 5 detí. Éros a Antéros sa podali na matku a Harmonia skončila so svojím manželom Kadamom ako had alebo levica. Jeho synovia Fobos a Deimos (des a hrôza) doprevádzali otca do bitiek. Artemis - bohyňa lovu, sestra boha vojny Área, Rimania ju volali Diana Asmodeus – kedysi dávno učil z čarodejníckej knihy kráľa Šalamúna ale všeobecne je to čert s postom pekelného bankára. Podľa istého starého prameňa je vo vláde ešte almužník Dragon, Sukkor Benoth ako predstavený klešťencú, divadelný riaditeľ Kobal, hlavný ceremoniár Verdelet a dvorný šašo Nybbas. Veľvyslancov pre jednotlivé krajiny tvoria: Belfego = Francúzsko, Tharung = Španielsko, Hutgin = Taliansko, Martinet = Švajčiarsko, Belial = Turecko Asópos - riečny boh, vzoprel sa Diovy za čo ho ten usmrtil BAAL boh dažďa v Mezopotámii, mladý a mužný, chránil pred bohom smrti a neplodnosti Motom Baba jaga ide o zosobnenú búrku v podobe zlej stareny, škaredej, s rozcuchanými vlasmi, veľkým nosom, dlhou bradou a železnými zubami. Lieta na železnej metle preto sa jej za búrky vynášali pred dom lopata a metla na zmierenie. Pri jej lete sa ohýnajú stromy, vyjú psi a vzdychá zem. Sprevádzajú ju je synovia – ohnivý draci (blesky). Skrýva sa hlboko v lese, kde má chalupu na stračích nôžkach ohradenú plotom z ľudských kostí. Živí sa ľudským mäsom, najmä detským. Stráži tu svoje poklady, živú a mŕtvu vodu a iné kúzla, ktoré využíva na zlo, na dobro len výnimočne. Bahamaut je ryba, ktorá pláva po hladine bezodných vôd. Potopiť sa nemôže, pretože na chrbte nesie býka, ktorého chrbát je zaťažený rubínovou skalou, na nej sedí či stojí anjel nesúci šestoro pekiel. Ohnivé priestory démonov držia Zem a nad ňou je sedmoro nebies. Iná verzia tohoto božského priestoru hovorí o neznámej hmle, dusivom vetre, rybe Bahamaut, hromade piesku, býkovi, skale, vode a Zemi. O Bahamautovi hovoria aj príbehy Tisíce a jednej noci. Ísá (Ježíš) po tom čo zbadal Bahamauta upadol na 3 dni do hlbokej mdloby - arabské rozprávky nám hovoria, že ryba pláva v mori, pod ktorým je vzdušná priepasť, oheň a úplne dole drak Falak, ktorý má v tlame peklo BalRog elfské pomenovanie pre "démonov noci" (výtvory spisovateľa Tolkiena)v podobe obrých démonov podobných ľuďom s vlajúcou ohnivou hrivou a z nozdier im šľahali plamene. Zdalo sa, že sa pohybujú v oblaku čierneho tieňa a ich údy vedeli objímať ako hady. Hlavnou zbraňou balrogov bol mnohoramenný ohnivý bič, aj keď nosili i palcát, sekeru a planúci meč. Najzlopovestnejším z plemena bol Gothmog, Pán balrogov a hlavný veliteľ Angbandu. V beleriandských vojnách padli za obeť Gothmogovmu biču a sekere traja veľkí elfskí páni (Fëanor, Fingon a Ecthelion, ktorý ho však pritom zabil). Vo Vojne hnevu, ktorou skončila i Melkorova ríša, vyhynula i väčšina balrogov. Hovorí sa, že niektorí utiekli z Poslednej bitky a zahrabali sa až ku koreňom hôr kde jedného objavili trpaslíci dolujúci hlboko pod Moriou . Zabil a zmietol ho z vrcholku Zirakzigilu čarodej Gandalf po bitke na Moste v Khazadúme. BANŠÍ (banshee) – postava keltských mýtov, ktorú možno vidieť blízko riek a jazier. Je to žena s dlhými červenými vlasmi, bledou pokožkou v dlhom sivom obdratom kabáte alebo môže mať skôr nehmotnú podobu oblaku, jednu nosnú dierku, zub a prsník. Niektoré mýty tvrdia že je to duch ženy, ktorá zomrela pri pôrode. Občas predpovedá ľuďom smrť. V Rowlingovej príbehoch má nadprirodzený kvílivý hlas a zelenkavú pokožku. Baphomet - meno údajnej modly templárov, ktoré je odvodené z gréckych slov "bafé" a "metis", čo znamená "ohnivý krst". Baphomet je opisovaný ako ľudská hlava s bielymi fúzmi, posadená na ženskom tele, v ruke drží slnko a mesiac spojené zlatou reťazou. Symbolický výklad: Duch (hlava) v aktívnom spojení s hmotným telom ovláda hviezdne sily teda astrálny oheň. Podľa iných verzií mal Bafomet niekoľko hláv či tvárí, falus atď. Lévi ho nakreslil ako koziu hlavu na ženskom tele s falusom v podobe caducea. Bafometom je tiež nazývaný obrátený pentagram s vkreslenou hlavou Mendéského kozla - symbol Satana BAZILISK J. K. Rowlingová v Zveroch pripisuje vypestovanie prvého baziliska gréckemu čiernemu mágovi Herpovi Smradľavému, ktorý ovláda paraselčinu. Grécke slovo herpin znamená „plaziť sa“ a označujú sa ním plazy. Štúdium plazov, kam patria hady, sa dodnes označuje herpetológia. Podľa legendy bol bazilisk údajne potomkom kohúta alebo sliepky spárenej s hadom alebo žabou(slepačie vajce ktoré vysedela ropucha). Niektorý umelci sa toho držali a kreslili čudesné tvory skombinovaním čŕt oboch zvierat. Najčastejšie sa však bazilisk zobrazoval ako 4nohý kohút s hadím chvostom a s korunkou alebo bielym fľakom na hlave. Predobrazom legendy o baziliskovi môžu byť kobry, ktoré majú taký znak. Skutočný tvor s týmto menom je tropický jašter z rodu legánovitých.Bazilisk údajne usmrcoval aj z diaľky. Rímsky autor Prírodovedy Plínius Starší tvrdí, že: Zahubí kríky nielen dotykom, ale aj dychom, a láme skaly, také silné je zlo v ňom. Niektoré pramene uvádzajú tri varianty: zlatý bazilisk môže otráviť pohľadom, iný chrlí oheň a tretí ako potomok jedinej smrteľnej gorgony Medúzy s hadmi namiesto vlasov, vyvoláva takú hrôzu, že jeho obeť pri pohľade naň skamenie. Obrana pred ním je teda rovnaká ako pri Medúze – zrkadlo, ale zabíja ho aj kikiríkanie kohúta. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou zbraňou je pohľad veľkých žltých očí, ktorý zabíja. V hermetizme je bazilisk symbolom ohňa a jeho meno v preklade znamená malý kráľ. Behémot je obrovské zviera a jeho meno je množným číslom od slova behémá - zviera. Tvarom veľký slon, hroch či hybrid tejto dvojice. BES – Démon, neskôr boh v podobe trpaslíka. Mal veľa ochranných funkcií: chránil pred uštipnutím hada a škorpióna, uhranutím nepriateľským pohľadom, pomáhal ženám pri líčení a pri pôrode a mužom pri pití, a mal vplyv na sexuálnu aktivitu mužov. Bol patrónom tanečníkov a muzikantov, staral sa do módy a hlavne ochraňoval kráľovskú rodinu. Nemal nijaké chrámy ani obrady ale patril medzi najobľúbenejších bohov Egypta a jeho soška bola takmer u každých dverí. BLUDIČKY (inak bludné svetielka alebo české cvendy, rychmandle)sú mihotavé pohybujúce sa plamienky prípadne zlatovlasé detičky so svetielkom, ktoré v noci sem-tam vidieť na cintorínoch, v bažinách a mokrinách.. Povrávalo sa že sú to drobnučký duchovia malých nepokrstených detí, obetí vrážd či čarodejníc. Niekedy pomáhajú nájsť zblúdencom cestu, niekedy naopak zvedú pocestných do barín. Skeptici a veda tvrdia že sú spôsobené samovznietením plynov unikajúcich z hnijúceho rastlinstva, svetielkujúcimi hubami, hmyzom, baktériami skrátka všetkým čo vydáva trochu svetla. BOGYŇKY (česky divožienky) víly žijúce v potokoch a močiaroch, ktoré kradnú novorodencov a miesto nich tam nechávajú deti škaredé a choré. Niekedy sa im hovorí dženžebaby či indžibaby. Ich mužskou podobou sú bogyňozi. ČERNOŽIENKA sa niekedy neodlišuje od víly hoci je celkom samostatný druh. Má drobné ľudské telo no pokrýva ho hustá čierna srsť. Okrem toho má jeden pár nôh a rúk navyše, hrubé zaoblené a lesklé krídla ako chrobák. Čiernožienky sa vyskytujú s. Európe a Amerike. Majú dva rady ostrých jedovatých zubov, kladú vajíčka do zeme . ČERVENÝ PIKULÍK tvor podobný trpaslíkovi. Žije v dierach na bojiskách či kdekoľvek kde sa preliala krv. Hoci ich možno kúzlami ľahko odohnať sú nebezpečný pre muklov, ktorých sa snažia v noci smrteľne omráčiť. Vyskytujú sa najmä v severnej Európe ČIMU Inkský boh civilizácie Démetér (u Rimanov Ceres) - bohyňa roľníctva a darkyňa poľnohos. plodín DÉMON Mimoriadne zákerný a odporný duch, ktorý vraj požiera mŕtvoly a vykráda hroby. Dionýzos alebo Bakchos - (rím. Bakchus) bol boh vína, býval na ostrove Naxos, vychoval ho starec Silénos Dobytčí des Celkom neznámy bubák odporného vzhľadu. Pripomína veľkú jaštericu, z chvosta mu nemalou intenzitou srší iskry a cieľom jeho útokov je dobytok, obvykle plaší kravy. DRAC či dracca je vodný démon ženského pohlavia, ktorý topí ženy a deti a požiera ich, jeho domovom je Ázia. Vo Francúzsku v rieke Rhone bol drak rovnakého mena, ktorý tiež požieral deti a samozrejme rytierov, ktorý sa ho pokúsili neúspešne zabiť. Napokon skonal prirodzenou smrťou vekom. Dodnes sa po ňom volá mestečko neďaleko Saint Tropez - Draguignan DRAKY Pomenovanie drak pochádza zo starogréckeho výrazu pre hada. Hoci draky vystupujú vo východnej aj západnej mytológii podstatne sa odlišujú. V čínskej mytológii majú draky zvyčajne priateľskú povahu a prinášajú šťastie- sú symbolom mužskej sily (jang). Od dynastie Chan je symbolom cisára či syna nebies a je tiež zvieraťom čínskeho zverokruhu. Drak je spájaný s východom, a dažďom a je to modrozelený drak (čching-lung) Na obrazoch sú často zobrazený dvaja draci, ktorý sa v oblakoch hrajú s loptou alebo perlou (= hrom) - čo spôsobuje dážď. Hoci často nemajú krídla vedia lietať. Boli spoločníkmi bohov, premávali sa po nebi a kopili oblaky . Ľudia verili že sú pánmi nad počasím, najmä nad dažďom. Sú 4 kategórie: nebeské draky (tchien-lung), symbolizujú obrodzujúcu silu nebies, draky - duchy (šen-lung), ktorí nechávajú padať dážď, zemské draky (ti-lung), vládcovia prameňov a vodných tokov, a strážcovia pokladov (fucang-lung). Naviac existovali 4 dračí králi (lung-wang), a každý strážil jedno zo 4 morí, obkopujúcich zem. V západnej kultúre vyzerajú draky inak; sú to tmavé, odporné okrídlené hady, ktorým z nozdier šľahajú plamene. Vždy boli nositeľmi zla. Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy majú údajne zázračné vlastnosti. V Apokalypse je drak ako symbol Satana premožený archanielom Michaelom. V rozprávkach vystupuje ako strážca pokladu. Duchovia vznikajú po smrti niekoho zlého, alebo po smrti plnej emócií, kde niečo ešte viaže ľudskú dušu na Toril. Väčšina duchov nenávidí všetko živé a snaží sa život okolo seba zničiť. V ľuďoch vzbudzujú duchovia obrovský strach, ktorý ich doslova pripraví o niekoľko rokov života. Duchovia sú v boji nebezpeční protivníci, schopní zo svojej obete vytiahnuť životnú esenciu a vstrebať ju do seba. Duchov totiž na zem púta nejaká trauma zo života. Ak sa podarí túto traumu zničiť (napríklad zabitím duchovho vraha, alebo pochovaním jeho tela), často zmizne aj duch. Duchovia sa delia do dvoch skupín na duše zomrelých a zjavenia. Duše predstavujú osoby o ktorých vieme že zomreli, objavujú sa po dobu niekoľkých rokov až storočí a po čase blednú. Zjavenia predstavujú živé alebo mŕtve osoby v nadživotnej veľkosti a odovzdajú človeku nejaké varovanie alebo odkaz. Džinovia (angl. genie) sú démoni islamu. Allah stvoril džinov z ohňa. Podľa inej verzie vznikli z temného ohňa bez dymu 2 000 rokov pred stvorením Adama a nedožijú sa Posledného sudu. Ich pôvod je však oveľa starší a ich príbuzenstvo s ľuďmi sa odráža i v možnosti džinov rozmnožovať sa a umrieť. Podľa príbehov Tisíce a jednej noci má dnešný džin podobu zavalitého Araba s turbanom a obýva orientálnu lampu, alebo špinavú fľašu. Skutočný démon ale vyzerá ako mrak, prípadne vysoký nejasný stĺp či veľké lietajúce zviera s priesvitným telom. Dokáže na seba vziať rôzne podoby (ľudské, šakal, vlk, zmija, škorpión). Džinovia môžu byť neviditeľní, vedia lietať a prechádzať stenami. Žijú v púšti, v riekach a opustených domoch. Sú medzi nimi veriaci, ateisti aj kacíri. Ateizmus im však nebráni v špehovaní anjelov a predávajú informácie o budúcnosti odvážnym mágom. Hoci robia aj dobré skutky venujú sa hlavne únosom krásnych žien. Podľa niektorých démonológov síce postavili pyramídy a Šalamúnov chrám (z donútenia) ale oveľa radšej ničia. Existujú džinovia piatich úrovní: Marid, Afrit (Ifrít), Shaitan, Jinn (Džin), Jann Hlavou celého pranároda je Iblís či Eblis, skôr zvaný Azazel, postava podobná s kresťanským Luciferom. Arabské slovo jinn znamená duch a ochranou pred ním tvorí jalovec.