Kúzla,čary,mágia,duchovia,lektvary-všetko čo sa týka wizard s

V roku 1932 noviny Rhodesian Herald uverejnili neobyčajný zážitok Švéda JC Johanssona. Pri poľovnícke výprave v provincii Kasai sledoval dva slony. "Boli to samce. Ako dorazili k rieke, uvidel som niečo neuveriteľného. Na brehu stála asi pätnásť metrov dlhá netvor s jašteričie hlavou a mohutným chvostom. Zrazu veľkou rýchlosťou zmizla. Pustili sme sa za ňou cez veľký močál. Po čase sme zbadali, ako trhá kusy z mŕtveho nosorožca. Zreteľne som počul praskanie kostí, bol som sotva 25 metrov ďaleko. Potom sa jašter vrhol do hlbokej vody. " Tento netvor je u domorodcov známy pod menom čipekve - vodné lev. Zdržiava sa v blízkosti veľkých vodných plôch a močiarov. Má pretiahnutú hlavu plnú ostrých zubov ozdobenou malým rohom. Pohybuje sa vraj rovnako dobre po dvoch ako po štyroch. Jeho výskyt v strednej Afrike potvrdil aj lovec veľkej zveri F. Hobler: "Váži určite okolo štyroch ton. Napadá nosorožca, hrochy i slony. Miestni poľovníci po nociach počul, ako čipekve požieral zabitou korisť, rval z nej obrovské kusy mäsa a drtil kosti. Hlavu a chvost mal ako jašter. Vypravil som sa do močiarov, aby som ho vystopoval. Nepodarilo sa mi ho nájsť, ale som presvedčený, že existuje. "V nebezpečných močiaroch Likouala v Kongu sa údajne ukrýva iné tajomné zviera nazývané mokele mbembe. Podľa domorodých rybárov latek Pascala v roku 1959 priplávala dve tieto zvieratá kanálom do jazera Tele. Pygmejovia úzku vodnú cestu zablokovali zátarasy z kmeňov stromov. Keď sa jedna z netvorov pokúšala vrátiť a prekonať barikády, zabili ju oštepy. Úlovok rozrezal a zjedli. Všetci, ktorí mäso pozreli, zomreli. Kostra zabitého zvieraťa leží kdesi na dne rieky. KAMENNÁ KNIŽNICA Jedno z najpresvedčivejšie svedectvo o možných kontaktoch ľudí s přežívajícímidinosaury podáva povestná kamenná knižnica z Icy. Blízko tohto jihoperuánského mestečka, v tesnom susedstve preslávené planiny Nazca, bolo vykopaná viac ako 14 tisíc čiernych andezitových kameňov pokrytých rytinami. Uchvacujúca obrázková encyklopédia mapuje život nám zatiaľ neznáme civilizácie. Niekoľko stoviek výjavov pritom s neuveriteľnou presnosťou zobrazuje dinosaury a iné dávno vyhynuté zvieratá. Odkiaľ poznali starovekí kamenorytci ich formu? Stretávali sa snad s nimi tvárou v tvár? Podľa laboratórnych testov rytiny vznikli v období 6000 až 8000 rokov pnl Vedci napriek tomu odmietajú uznať ich pravosť. Lenže o kameňoch z Icy sa už v roku 1626 spomínal jezuita Pedro Simon vo svojej knihe Noticias Historiales. Hrby NAD VODOU Začiatkom augusta roku 1973 porybný Ragnar Björk vyplával so svojou pramice na jazero Stor sjön, aby skontroloval rybárov. Sotva urazil niekoľko desiatok metrov, zbadal pred sebou čosi veľkého a tmavého. Predpokladal, že pod hladinou pláva kmeň stromu, uchopil pádlo a ráznym úderom do vody sa pokúsil prekážku odstrčit. Z údajného kusu dreva sa vyklubalo obrovské zviera. S výhražným sýtením vztýčil malú desivou hlavu na dlhom hadím krku a potom sa prudko ohnalo mohutným chvostom, až čln vyletel do vzduchu a prevrhol sa. Porybný vyviazol bez zranenia, podarilo sa mu doplavat na breh, ale z utrpeného šoku sa dlho nemohol spamätať. Stor má rozlohou 456 kilometrov štvorcových a až 90 m hĺbkou. Obklopujú ho husté lesy, ktoré len miestami pretínajú pásy pasienkov. Viac ako štyri sto svedkov tady zahlédl podivného vodného živočícha. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1635, keď farár Mogens Pedersen z Herdalu zapísal prastarú povesť o tajomnom netvor s dlhým hadovitým telom a malú, akoby psie hlavou, ktorý vzbudzoval hrôzu, kedykoľvek sa objavil u brehu. V roku 1863 nestvůru uzrel poslanec parlamentu Jöns Bromeé. Za teplého júlového podvečera sa spolu so svojimi robotníkmi vracal na farmu, keď zazrel neobyčajne veľké zviera, ktoré sa cakalo na plytčine pri brehu. Silné, sivo sfarbené valcovité telo malo niekoľko párov krátkych tučných nôh alebo snáď plutiev. Dĺžka trupu sa nedala stanoviť presne, pretože zviera nebolo vidieť celé nad vodou, ale bola odhadnutá na 11 metrov. Aj pilot aerotaxi Hans Borgsen pri vyhliadkovom lete s jednou cestujúci neveril svojim očiam. V zátoke Brunfloviken plavalo vo vlnách podivné zviera. Lietadlo bolo v malej výške a zhora sa dali jasne rozoznať tri výrazné hrby nad hladinou. Vyplašený živočích sa dal na útek. Než sa ponoril, plával rýchlosťou až 75 km v hodine a veľmi ostro menil smer. Pritom za sebou zanechával dlhú vlnu. Pasažérka udalosť potvrdila. Hádanku, čo vlastne žije v jazere, sa zatiaľ nepodarilo rozlúštiť. Podľa mienky doktora Petra Olsona ide pravdepodobne o neznámy druh veľkého tuleňa. Túto domnienku podporujú aj rybári. Ich siete sú často nevysvetliteľne zamotania a potrhané, ako by sa nenásytný vodné lovec pokúšal vyfúkne úlovok. Ďalšie správy naznačujú, že nestvůra nepohrdne ani koreňovou zeleninou. Z niektorých políčok v tesnej blízkosti jazera záhadne miznú úroda. V týchto prípadoch často zostali na brehu stopy ukazujúce, ako sa od hladiny tiahlo čosi veľkého a dlhého av tráve sa našli zvyšky slizu. Iná teória hovorí o obrovskom sumci. Tento druh rýb sa však vo Švédsku tak vysoko na severe nevyskytuje. DRAK Z JEZERA CHINA Jazero Chini v Malajzii vytvára komplex 12 veľkých prírodných nádrží Spojených splietaným labyrintom kanálov a riečok. Žije tam vyše 80 druhov sladkovodných rýb. Medzi nimi aj ikan tapeh o dĺžke 5 metrov. Príslušníci primitívneho kmeňa Jakun tvrdia, že vodnom hlubinám ale vládne ďaleko mohutnejšie zviera, jašter s hadím telom - naga Seri gumu. Pán Idiris žije pri jazere Chini viac ako 40 rokov. O tajomnom vodnom zvieraťu počul už od detstva, ale až v roku 1999 ho prvýkrát uvidel. "Pokojná hladina jazera sa náhle rozvírila. S hlbokým odfrknutím sa prudko vynorila hlava podivného zvieraťa. V nízkej krátke lebke žiarili obrovské žlto sfarbené oči. Z papule šľahali dlhý jazyk. Mohutné hadovitá šije sa týčila viac ako meter nad vodou. Trup som v tom zmätku nezbadal. Šialene som sa zľakol a na okamih pustil pádlo. Loď spomalila. Monstrum civel priamo na nás. Potom sa potopilo. Trvalo chvíľu, ako sme zahliadli, ako pláva asi o 30 metrov ďalej. Nabralo rýchlosť a vytrvalo krúžilo okolo člna. Jeho dlhé hadovité telo sa v oblúkoch vynárala nad hladinu a vyvolávalo vlny. " Je vodný drak z jazera Chini úplne neznáme, vedecky zatiaľ nepopísané zviera, alebo ide o obrie exemplár niektorého z tradičných obyvateľov miestneho pralesa? V Malajzii žije krajta mriežkovej. Tento druh hada dorastá do dĺžky aj 10 mea jeho hmotnosť presahuje 120 kg. Dokáže výborne plávať, vo vode trávia často celé hodiny. Nie je teda naga v skutočnosti krajta? Jakunové túto možnosť popierajú. Telo draka vytvára pri pohybe hrby, ktoré sa vynárajú nad vodu, zatiaľ čo krajta sa po hladine kľukatí. Šedohnědá kože nagy nemá žiadny vzor a jeho hlava je ďaleko väčší ako hadí. V tlame možné rozpoznať niekoľko veľkých kónické zubov, z ktorých niektoré vyčnievajú von podobne ako u krokodílov. Nezraniteľný Smraďoch Jihoameričtí indiáni rozprávajú o podivnom zvierati, ktoré vyzerá ako veľký leňoch. Dosahuje vraj dĺžky až dvoch metrov, hravo sa dokáže postaviť na zadné a spásať lístie z vetiev. Jeho končatiny sú opatrené silnými pazúrmi. Je to veľmi nebezpečný tvor. Nepriateľa dokáže zabiť jedinou ranou svojho obrovského pařát. Sám je vraj úplne nezranitelný. Ak je výnimočne v nebezpečí, vezme mláďatá na chrbát a veľmi rýchlo unikne. Okolo neho sa pri tom šíri príšerný puch. Každý, kto sa ho nadych, stratí na čas vedomie. Domorodé meno pre toto jedinečné a mnohých fantastickými povesťami opradené stvorenia je mapinguari. Správy o ňom sa šíria v Brazílii, ale aj v Ekvádore, Argentíne av Čile. Vždy s pripomienkou, že je zbytočné mapinguariho zasypať oštepmi alebo na neho strieľať z luku alebo z pušky. Nič z toho zviera neskolí. Záhadu tejto nevysvetliteľné vlastnosti osvetlil nález z jaskyne v Ultima Esperanza v Čile. Spolu s ľudskou kostrou tam ležali aj dva kusy vysušené červenohnedé kože pokryté zkostnatělými výrastky. Francisco Moreno z múzea v La Plata, ktorý nález skúmal, zistil, že kožušina pochádza z mylodona, pravekého obrovského leňoch, ktorý mal v oblasti chrbta a na iných miestach tela podkožné kostené doštičky. Tie vytvárali neprorazitelný pancier. K tomu sa pridávalo špeciálne usporiadanie rebier. Zviera tak bolo zraniteľné len v oblasti pupka. Mylodon meral niečo cez dva metre a vážil až 400 kg. Jeho bratranec obrie praveký leňoch Megaterium dosahoval výšku okolo 5 metrov a zniesol porovnanie so slonom. Obe zvieratá patria do skupiny, z ktorej sa vyvinul aj dnešný leňoch. Je teda tajomný mapinguari mylodonem alebo dokonca jeho väčším príbuzným? Dr David Oren z brazílskeho prírodovedeckého múzea v Belemu je o tom presvedčený. Podarilo sa mu zozbierať desiatky očitých svedectiev a verí, že čoskoro získa aj rozhodujúci dôkaz. Gigantickí HADI "Pokúšal sa uniknúť, a pritom sa celý zvíjal, ale my sme ho dobehli a dorazili. Až keď sme prešli pozdĺž celého jeho tela, uvedomili sme si, ako je obrovský, ako by vôbec nemal koniec. Mne najviac prekvapila jeho hlava, trojuholník asi 60 krát 50 cm veľký. Nemali sme nič na meranie, a tak jeden z nás vzal kus provázku a podržal ho medzi prstami rozpažené ruky a protiľahlom ramenom, aby nameral jeden meter. Premeral sme hada niekoľkokrát a zakaždým nám vyšlo 24 alebo 25 dĺžok odmeraného provázku. Had teda musel byť skoro 23 metrov dlhý. "Týmito slovami opísal svoj nevšedný zážitok Francúz Serge Bonacase. Obrieho hada ulovil spolu s ďalšími členmi malej výpravy neďaleko rieky Araguaya v Brazílii. Dôkaz však nepriniesol. Hrôzostrašné historky o obrovských hadech boli odborníkmi považované za nezmysel. Až v roku 2003 bol jeden gigantický had ulovený. Z Indonézie sa do celého sveta rozleteli snímky krajty mriežkovej držané teraz v zajatí v improvizovanej zoo v blízkosti dediny Curugsewa na centrálnej Jáve. Je dlhá 14,85 m a váži 447 kilogramov. Obrie krajta obklopuje niekoľko nevysvetlených otázok. Verejnosť sa s ňou mohli zoznámiť až na sklonku roka 2003, keď ju na Jávu priviezol obchodník s hadmi Imam Darmanto, ale chytá bola už o niekoľko mesiacov skôr. Pochádza z oblasti Jambi na Sumatre. Podľa britského novinára Harolda Pia bola krajta uctievaná ako božstvo v komunite primitívneho kmeňa Kubu, kde dorástla svojich ohromujúcich rozmerov. Jambi je jedným z najtajomnejších kútov na našej planéte. V panenských pralesoch o rozlohe Švajčiarska sa ukrývajú sumaterští nosorožce a slony, tigre, tapír a tiež obrovská sumatranský krysa. Práve v tejto oblasti bol údajne pozoroval neznámy druh veľmi nebezpečné šelmy ciga a podľa svedectva domorodcov tu žije aj mimoriadne rasa trpasličích bytostí nazývaných orang pendek.